Rusko

Krajina sa rozkladá od východnej Európy cez celú severnú časť Ázie až k Ochotskému a Beringovmu moru. Skladá sa z 21 republík. Európska časť krajiny je prevažne rovinatá, na juhu je Kaspická nížina a pohorie Kaukaz. Európu od Ázie oddeľuje pohorie Ural, ďalej pokračuje Rusko Sibírom. Najskôr močiarovitá nížina, ďalej k východu stredosibírska plošina a pohorie. Hornaté je taktiež pohorie Tichého oceánu. Je tu bohatá riečna sieť s množstvom veľtokov a množstvom veľkých jazier. Východ Sibíru má extrémne kontinentálne podnebie, ktoré smerom k západu - a teda v Európe - prechádza do oceánskej stepi. Vegetácia zodpovedá polohe, na severe tundry s machmi a lišajníkmi, ďalej na juh pásmo lesov, lesostepi, stepi. Krajina sa od počiatku 90. rokov 20. storočia nachádza v hospodárskej kríze a to aj napriek svojmu ohromnému potenciálu (nerastné bohatstvo, úrodná pôda). Pre cestovanie je významná Bajkalsko-Amurská magistrála a vnútroštátna letecká doprava.
 
Najrozľahlejšia krajina sveta
Je 1,5-krát väčšia ako Európa. Rozkladá sa na kontinentoch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zase kruhové horské pásmo Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejem a Lenou sa zdvíha riečnymi údoliami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa na juhu pripájajú pásma Altaj a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy a nížiny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými vulkánmi už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému.

Ruská Federácia je najväčší nástupnícky štát po rozpade ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatský, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacký, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatský).
Ruská federácia sa tiahne naprieč, dosť zo severu supercontinentu Euroázie. Zatiaľ čo to má taký neprimeraný podiel sveta je Arktída a náhradník-arktickej oblasti, a pravdepodobne preto má menej populácie, ekonomickej činnosti a fyzickej rozmanitosti na jednotkovú plochu ako väčšina krajín. Väčšina krajiny pozostáva z obrovských rovín, obidve sú v Európskej časti a Ázijskej časti, ktorá je veľmi známa ako Sibír. Tieto roviny sú prevažne step na juhu a husté zalesnenie na severe, s tundrou pozdĺž severného pobrežia. Pohoria sa nachádzajú pozdĺž južných hraníc.

Rusko má rozsiahlu pobrežnú čiaru, cez 37,000 km pozdĺž Arktídy a Pacifického oceánu, tiež ako viac alebo menej vnútrozemských morí taký je  Baltic, Čierne a Kaspické more. Niektoré menšie skupiny vody sú časťou otvorených oceánov; Barents more, Biele more, More Kary, Laptev more a východné sibírske more sú časťou Arktídy, zatiaľ Bering more, More Okhotsk a More Japonska patria k oceánu Pacifiku. Hlavné ostrovy nájdené v nich zahŕňajú Novaya Zemlya, Franz-Josef Land, nové sibírske ostrovy, Wrangel ostrov, Kuril ostrovy a Sakhalin. Mnoho riek tečie cez Rusko, vidieť Potoky Ruska.
 
Hlavné jazerá obsahujú Lake Baikal, Lake Ladoga a Lake Onega, vidieť Zoznam jazier v Rusku.
 
Ceny pre školský rok 2012/ 2013